O pobyte po pobyte
O čom bol pobyt? O tom, že nie sú/sme v tom sami.
4. ročník víkendového pobytu pre mladých z pestúnskych a adoptívnych rodín skončil. O čom bol pre tých, ktorí ho zažili?
Najskôr niekoľko čísel o pobyte: zúčastnilo sa ho 18 mladých z pestúnskych a adoptívnych rodín (doteraz najviac zo všetkých ročníkov), najmladšiemu účastníkovi bolo tesne pred 15. rokom veku a najstarší mal 28 . Najväčšiu vzdialenosť do stredu Slovenska (na Chatu Borinka pri dedinke Králiky neďaleko Banskej Bystrice) museli prekonať mlaďasi, ktorí prišli z Bratislavy, Prešova , Žiliny a od Šale. Najviac účastníkov pobytu pochádzalo z Banskej Bystrice a okolia. Najviac bariér na pobyte prekonal Maťko (ktorý prišiel na invalidnom vozíčku). Najzaujímavejšia hra? Podávanie správy cez priepasť.
A teraz už vážne niekoľko skutočných postrehov od tých, ktorí TAM boli:
„Stretli sme sa tam decká z rôznych rodín (adoptívnych i pestúnskych) a zábavnými aktivitami sme sa dopracovali k uvedomeniu si pocitov, ktoré máme aj v rodine.“
„Myslím, že tento pobyt bol o tom, že sme pochopili, že v tom nie sme sami.“
„Tí ľudia, čo sme tam boli, sme vytvorili spolu takú atmosféru, že sme si pripadali akoby sme sa poznali už dávno. A veľmi nám ten pobyt preto teraz chýba. Chýba všetkým.“
„Najzábavnejší bol vláčik Anča tlač a najzaujímavejšia hra o priepasti...keď sme si mali posielať správu z jednej strany priepasti na druhú ... a stáli sme tam a museli si pomáhať a premýšľať a držať spolu. Lebo správu sme naozaj chceli poslať aj keď priepasť bola stále väčšia a väčšia. Bolo to také symbolické.“
„Myslím, že sme na tom pobyte vytvorili priateľstvá, ktoré vydržia viac než len jeden pobyt.“
„Páčilo sa mi, že sme sa rozprávali o pravidlách a že sme boli pritom v kruhu. Tohoto by bolo treba aj viac. Veď pravidlá sú všade, aj v každej rodine a je dôležité sa o nich spolu rozprávať, o ich dodržiavaní, o hľadaní riešení, keď sú prekročené,ale aj o ospravedlňovaní a hľadaní ciest ďalej.“
„Dozvedela som sa na pobyte o rozdieloch medzi adopciou, pestúnstvom a inými formami náhradnej rodinnej starostlivosti a to mi veľmi pomohlo.“
„Veľmi sa mi páčili hry vonku, keď sme veľa boli spolu: to o tej priepasti bolo naj, aj to s tým lanom a dekou, keď sme museli hádať svoje mená - tak odrazu.“
Víkendový pobyt pre mlaďasov skončil. Nesiem si ho/ich v hlave. Už roky ma ovplyvňujú. A dúfam, že je to na mne vidieť:-)
Čím bol tento pobyt pre mňa? Bez debaty - nádejou, že títo mlaďasi nájdu silu . A potiahnu na ďalších pobytoch a v svojom okolí tých, ktorí doteraz majú pocit, že sú na túto tému sami. A tým vlastne potiahnu k lepšiemu aj seba, celú túto „tému“, a Návrat a jeho podporovateľov a sympatizantov.
Víkendový pobyt pre mladých z pestúnskych a adoptívnych rodín sa mohol uskutočniť vďaka Projektu "Dajme deťom rodinu",ktorý je realizovaný v spolupráci s UniCredit Bank Slovakia,a.s. a UniCredit Foundation , skupinovej nadácie UniCredit.